Blog

Podľa spoluzakladateľky PIXEL FEDERATION Lucie Šickovej je na trhu málo IT žien

Martina Baumann - 27.04.2017 - Rozhovory

Poznáte ju najmä ako jednu zo zakladateliek spoločnosti PIXEL FEDE­RA­TI­ON, dlhé roky pôsobila a pôsobí v IT a v oblasti ľudských zdrojov. Ako sama hovorí, IT je všade okolo nás, potrebujeme ho a vidí potrebu sa vzdelávať v tejto oblasti odhliadnuc od toho, či si žena alebo muž. V rámci Medzinárodného dňa žien v IT pokračujeme v sérii zaujímavých rozhovorov so zaujímavými ženami. Moje pozvanie prijala Lucia Šicková.

Na začiatok sa nám prosím predstav, čo presne robíš a čomu sa venuješ?

Ahojte, volám sa Lucia Šicková, som jedna zo zakladateliek Pixel Federation a v rámci Pixelu pracujem so vzdelávaním. Mám na starosti systém vzdelávania pre našich ľudí založený hlavne na zdieľaní vedomostí a skúseností v rámci firmy a taktiež sem pozývame expertov zo zahraničia, zastrešujeme mentoring, coaching a aktuálne ideme riešiť individuálne vzdelávacie plány. Okrem interného vzdelávania mám na starosti projekt Edufactory, ktorého cieľom je podporovať a tvoriť inovatívne vzdelávacie koncepty, ktoré pristupujú k vzdelávaniu interaktívnou formou, projektovo, pragmaticky, s rešpektom, okamžitou spätnou väzbou. Zaujímam sa o edugaming, social impact hry, využívanie hier v rámci vzdelávacieho procesu a tiež o samotné vzdelávanie vývojárov na Slovensku.

Ak by si nerobila to, čo robíš, čo by si s najväčšou pravdepodobnosťou robila? 

Určite by som niečo organizovala v rámci kreatívneho priemyslu a pracovala s veľkou skupinou ľudí. Kreatívny priemysel preto, že si vždy obdivovala akúkoľvek formu ľudskej tvorivosti - či už filmovú tvorbu, komiks, animáciu, aplikáciu alebo hru. A ľudia sú pre mňa to najdôležitejšie. Od mojich najbližších až po kohokoľvek so zaujímavým príbehom, či pohľadom na svet.

Keď si začínala, bolo to pre teba ťažké? Vedela si si hneď poradiť?

Keď som začínala pracovať, mala som 17 rokov a pracovala som vo VHS požičovni. Tam asi ale otázka nesmerovala... Čo chcem povedať je, že odvtedy som vždy pracovala, čiže neviem, ktorý bod považovať za začiatok. Vždy som pracovala s ľuďmi, nikdy som nemala strach z technológií a ľuďmi pracujúcimi s technológiami. Moja prvá práca v rámci herného priemyslu bolo riadenie práve technickej časti tímu. Mala som na starosti programátorov, testerov, scripterov. S niektorými nebola jednoduchá komunikácia, lebo mi radi dali pocítiť, že nerozumiem detailu. Ale mala som zopár skvelých prekladateľov a tí mi robili podporu. Pochopila som, že témy, alebo zručnosti, ktoré nie sú primárne moja doména, si potrebujem vyskladať ľuďmi, ktorí ma dopĺňajú. Ja sa nezvyknem zamotať v probléme, snažím sa vždy hľadať riešenia a to v malých, manažovateľných krokoch. Je dôležité uvedomovať si, čo človek nevie a snažiť sa zlepšovať a hľadať pomoc, kde si neviem pomôcť sama.

Čo bolo pre teba najťažšie? 

Rôzne momenty. Náročný bol prechod z trvalého pracovného pomeru, kde som mala stabilný príjem a zdanlivé istoty na voľnú nohu, kde neexistovala garancia ničoho. Potom prechod z korporátu do kreatívneho priemyslu, tiež kvôli zdanlivým istotám. Ďalšou veľkou výzvou bolo založenie Pixelu a odrazu obrovská zodpovednosť za ľudí, ktorí sa rozhodli s nami spolupracovať. Následne potreba mať dieťa a keď už sa mi narodilo a potom ďalšie a ďalšie, skĺbiť rodinu a prácu. Ale aj materstvo ma naučilo, že všetko je len fáza, či už príjemná, alebo nepríjemná sa v nejakom momente sa skončí, čiže najdôležitejšie sú výdrž, konzistencia a trpezlivosť.

Ako to vnímaš pracovne? Je veľký dopyt po ľuďoch s IT znalosťami, majú väčšie šance sa zamestnať v tejto oblasti, nájsť si lepšie platenú prácu? 

Myslím si, že IT a digitálne technológie už teraz hrajú dôležitú rolu v našich životoch a naše potreby v tejto oblasti budú len rásť. Aj preto je stále rastúci dopyt po vývojároch, ľuďoch so znalosťou toho, čo všetko zahŕňa tvorba digitálnych produktov od nápadu po ich spustenie na trh. To obnáša nielen programátorov, ale aj grafikov, ktorí rozumejú technológiám, koncovému užívateľovi, marketérov, manažérov, dizajnérov a podobne. Čiže na to, aby človek pracoval vo firme, ktorá tvorí digitálny produkt, nemusí byť kóder, ale musí rozumieť súvislostiam a životnému cyklu digitálneho produktu. Po takýchto ľuďoch bude vždy dopyt.

Ako vnímaš spojenie IT a ženy? Pracuješ viac v mužskom alebo ženskom svete?

IT je dominantne mužským svetom, herný priemysel rovnako. V rámci Pixelu máme takmer 20 percent žien. Stále je to málo, na vyslovene technickejších pozíciách máme iba zopár žien. Nie je to preto, že by sme ženy nechceli prijímať, práve naopak, ale, bohužiaľ, na trhu ich nie je veľa.

Vidíš výhody toho, že je stále málo žien v IT? 

Žien je stále menej ako mužov, ako v mnohých iných segmentoch. Nevidím v tom výhody. Kolektív, kde sú aj muži aj ženy, je oveľa funkčnejší, dynamickejší, obe pohlavia sú niečim špecifické a spoločne tvoria väčšiu rovnováhu.

Ako reagovali tvoje kamarátky, keď si sa rozhodla pracovať v tejto sfére?

Ja som študovala financie, pracovala som s ľudskými zdrojmi, čiže IT smer som neštudovala. Keďže však mám veľmi široké záujmy a som extrémne zvedavý človek, ktorý sa neustále snaží rozširovať si svoje vedomosti, hľadať širšie súvislosti a dopad na ľudí, nikoho kto ma pozná, neprekvapuje, čo robím.

Pracujú aj ony v IT? Keď idete baby napríklad na kávu, rozprávate sa o tvojej práci? Alebo si túto tému necháš pre mužský kolektív?

Mám veľa kamarátov a kamarátok, bohužiaľ, však nie dosť času na len také to príjemné posedávanie na káve a rozprávanie sa o čomkoľvek. Svoj čas delím medzi svoju rodinu, teda Šimona, deti a prácu. Mám aj kamarátov s ktorými nepracujem, ale som typ človeka, ktorý má rád, keď môže svoj okruh kamarátov prepájať aj pracovne.

Pýtajú sa ľudia často na tvoju prácu? Stretávaš sa s tým, že by si dievčatá pýtali od teba nejaké tipy a rady?

Pixel Federation je aktuálne veľmi exponovaný a dostávame veľa otázok. Ja odpovedám, lebo cítim veľkú zodpovednosť - za náš úspech, za to čo firma a všetci v nej dokázali voči všetkým ľuďom, ktorí sa na tom v nejakom bode podieľali ako aj voči komukoľvek, koho ten príbeh môže inšpirovať. Vidím, ako vie len taká malá vec ako exkurzia namotivovať mladých, aby sa nebáli skúsiť niečo vlastné. Mám rada túto krajinu. Môj syn dnes cestou autobusom povedal, že Slovensko miluje a chce tu ostať navždy. Chcem, aby v tejto krajine ostávali múdri, mladí ľudia a preto sa budem robiť všetko preto, aby sme k tomu prispeli.

Čo by si poradila dievčatám, ktoré sa nevedia rozhodnúť, či by mali ísť do programovania alebo do IT samotného?

Neviem síce programovať, ale ak máte radi dynamicky sa meniace prostredie, kde treba používať hlavu, určite choďte do toho. Je to veľmi zaujímavý smer, vďaka ktorému budete vždy o krok vpred!

Lucke ďakujeme za rozhovor. Páčil sa ti rozhovor? Venuj mu 👍  Ak máš na Luciu nejakú otázku, napíš ju dole do komentára 👇  


Twitter

Martina Baumann

Som predovšetkým novinárka, pracovala som napríklad v TASR, v Učiteľských novinách, externe spolupracujem s niekoľkými webmi. Venujem sa rôznym oblastiam - v poslednom čase však najmä vzdelávaniu. Nerozumiem IT, neviem naprogramovať webstránku ani mobilnú aplikáciu, napriek tomu o IT rada a veľa píšem. 



Programátorka Ivana: Nepracujem v mužskom svete, veď je to aj môj!

Rozhovory

V rámci Medzinárodného dňa žien v IT som pátrala po úspešných Slovenkách a aj keď je žien všeobecne v IT pomenej, stále sa môžeme u nás doma pochváliť...

Menej žien v IT môže byť aj istá výhoda

Rozhovory

Alexandru Nyitraiovú sme už v jednom rozhovore spovedali, mnohí  z vás ju poznajú aj z Learn2Code, kde istý čas pracovala. Keďže je však stále o čom...

Predstavujeme Stanleyho - lektora kurzu Visual Design

Rozhovory

Stanley Mácha je novým lektorom kurzu Visual Design v Košiciach. Najskôr študoval architektúru a po skončení štúdia sa postupne začal venovať vývoju...