Späť na blog
Tipy a triky

Websockety vo Flasku

Miroslav Beka
15.08.2018
12 minút čítania
Websockety vo Flasku

Websockety vo Flasku

Ak si sa niekedy stretol s výrazom websocket a chcel by si sa dozvedieť, čo to vlastne je a ako sa to používa v Python aplikácii, tak tento článok je práve pre teba.
Štandardne tvoj prehliadač komunikuje na webe pomocou http protokolu. Klasický http protokol ponúka jednoduchú komunikáciu. Pošle sa request a ako odpoveď dostanem response. Tento klasický komunikačný spôsob nebol dostatočný pre dnešné moderné aplikácie. Bola potreba pre komunikačný kanál, ktorý bude slúžiť na obojsmernú komunikáciu.

HTTP by mal byť viac-menej bezstavový a klient a server medzi sebou komunikujú iba keď treba, inak je spojenie medzi nimi uzavreté. Navyše, prehliadač (klient) musí požiadať server o komunikáciu a server môže na túto žiadosť odpovedať. Tá žiadosť, to je ten http request. Inak server nevie kontaktovať klienta len tak sám od seba.
Pri websocketoch je to inak. Ide o komunikačný kanál, ktorý sa otvorí raz, na začiatku a potom sa používa na komunikáciu klienta a servera v oboch stranách. To znamená, že server môže posielať dáta zároveň čo klient posiela dáta na server. Toto sa odborne volá full-duplex.

Web socket má menší overheat prenosu dát, vie byť real-time a hlavne, server môže posielať dáta na klienta bez toho, aby si ich klient musel explicitne vyžiadať requestom. Toto je užitočné napríklad pri aplikáciách, ktoré zobrazujú real time dáta a server posiela tieto dáta klientovi. Takže ak nastane nejaká zmena dát, server ich proste pošle na klienta.
Toto predtým nebolo možné spraviť iba pomocou http protokolu.

Minimálny príklad

Najlepšie je vyskúšať si tieto koncepty v praxi. Dnes budeme pracovať s Flaskom, knižnicou SocketIO a javascript knižnicami socket.io a jQuery. Budem predpokladať, že Flask aplikácie aspoň trochu poznáš.

Začneme tým, že si vytvoríme nové virtuálne prostredie:
$ mkdir websockets_primer
$ cd websockets_primer
$ virtualenv venv
$ . venv/bin/activate
(venv) $
Nainštalujeme závislosti, ktoré budeme potrebovať:
(venv)$ pip install flask, flask-socketio
V čase písania tohto článku som používal verzie Flask==1.0.2 a Flask-SocketIO=3.0.1.
Keď už máme pripravené prostredie a nainštalované závislosti, spravíme nový súbor server.py 
from flask import Flask
from flask import render_template
from flask_socketio import SocketIO
app = Flask(__name__)
app.config["SECRET_KEY"] = "secret"
socketio = SocketIO(app)
@app.route("/")
def index():
    return render_template("index.jinja")
@socketio.on("event")
def handle_event(data):
    print(data)
if __name__ == '__main__':
    socketio.run(app, debug=True)
Na začiatku máme importy ako pre každú inú Flask aplikáciu, avšak pribudlo nám tam from flask_socketio import SocketIO. Tento naimportovaný modul je v podstate to isté ako iné Flask rozšírenia.

Inicializáciu websocketov vo Flask aplikácií spravíme pomocou riadku socketio = SocketIO(app). Pomocou tohto objektu socketio budeme príjmať a odosielať správy.
Minimálna aplikácia by mala mať aspoň jednu stránku. V našom prípade to bude index.jinja. Toto je treba pretože musíme poskytnúť aj klientskú časť našej aplikácie. Tam bude javascript knižnica socketio a nejaké ďalšie funkcie.

Websockety vedia prijímať a posielať správy. Spravíme zatiaľ len prijímanie správ. Pomocou riadku socketio.on("event")definujem handler pre udalosť event. V tomto prípade jednoducho vypíšem dáta na konzolu.
@socketio.on("event")
def handle_event(data):
    print(data)
Posielanie a prijímanie dát na oboch stranách (klient a server) prebieha ako event. Toto je dôležitý fakt, pretože architektúra aplikácie založenej na eventoch (event driven architecture) funguje trošku inak ako klasické volanie funkcie. Nehovorím, aby si mal z toho paniku teraz, ale maj to na pamäti.

Ak poznáš Flask aplikácie, tak spustenie appky vyzerá zväčša takto
if __name__ == "__main__":
    app.run("0.0.0.0", debug=True)
My ale musíme appku spustiť inak, pretože používame websockety. Spustíme ju pomocou objektu socketio, ktorý sme si vytvorili na začiatku.
if __name__ == '__main__':
    socketio.run(app, debug=True)
Teraz musíme ešte vytvoriť 2 súbory. Snažíme sa renderovať index.jinja a taktiež musíme vytvoriť hlavný javascript súbor, do ktorého budeme písať klientskú časť našej websocketovej ukážky.
Vytvorím priečinok templates a do neho súbor index.jinja 
<!DOCTYPE HTML>
<html>
<head>
    <title>Websockets test</title>
    <script type="text/javascript" src="//code.jquery.com/jquery-1.4.2.min.js"></script>
    <script type="text/javascript" src="//cdnjs.cloudflare.com/ajax/libs/socket.io/1.3.5/socket.io.min.js"></script>
    <script type="text/javascript" src="{{ url_for("static", filename="js/main.js")}}"></script>
</head>
<body>
    <form id="emit_event" method="post">
        <input type="submit" value="emit">
    </form>
</body>
</html>
Dôležité sú 3 importy v hlavičke html dokumentu. Prvý importuje jQuery, druhý importuje knižnicu na prácu so socketmi socketio a posledný import je pre náš main.js súbor, ktorý musíme ešte vytvoriť.

Inak, tento html dokument obsahuje len jeden formulár s jedným tlačítkom. To budeme používať na posielanie správy cez websocket.

Vytvoríme priečinok static v ňom js a v ňom už konečne súbor main.js
Obsah bude vyzerať asi takto:
$(document).ready(function() {
    var url = location.protocol + "//" + document.domain + ":" + location.port
    var socket = io.connect(url);
    $("form#emit_event").submit(function(event) {
        socket.emit("event", "test message");
        return false;
    });
});
Toto je hlavná logika klientskej časti. Z tadeto budeme prijímať a posielať správy cez websockety tak isto ako na serverovej časti.

Pomocou riadku var socket = io.connect(url); sa pripojím na môj server. Následne pomocou jQuery upravím správanie buttonu, aby pri stlačení poslal správu. Na to slúži funkcia socket.emit()

Okej, základ máme hotový a môžeme teraz skúšať posielať správy. Aplikáciu spustím pomocou príkazu:
(venv)$ python server.py
WebSocket transport not available. Install eventlet or gevent and gevent-websocket for improved performance.
 * Serving Flask app "server" (lazy loading)
 * Environment: production
   WARNING: Do not use the development server in a production environment.
   Use a production WSGI server instead.
 * Debug mode: on
 * Running on http://127.0.0.1:5000/ (Press CTRL+C to quit)
 * Restarting with stat
WebSocket transport not available. Install eventlet or gevent and gevent-websocket for improved performance.
 * Debugger is active!
 * Debugger PIN: 478-618-530
Otvorím prehliadač na http://localhost:5000 a zobrazí sa mi jeden button. Keď ho stlačím na konzole mi vyskočí:
test message
Poďme teda preskúmať, aké možnosti nám poskytuje táto knižnica socketio.

Príjmanie správ

Ako som už spomínal, prijímanie správ na oboch stranách prebieha ako event. V Pythone musíme pre takýto event definovať handler. V javascripte používame tzv. callbacky. V princípe ide o to isté, ale každý jazyk má svoje vlastné technické riešenie a my si toho musíme byť vedomí.

Každý event, ktorý chcem prijať musím mať nejaké meno. V príklade sme mali názov event. Môžem ale použiť čokoľvek
@socketio.on("foobar")
def handle_data(data):
    print(type(data))
    print(data)
Taktiež dáta sa automaticky menia na príslušný typ. Ak v javascripte pošlem string, tak string dostanem aj na serveri. Tak isto to platí pre iné dátové typy
...
    $("form#emit_event").submit(function(event) {
        socket.emit("foobar", "message");
        socket.emit("foobar", [1,2,3,]);
        socket.emit("foobar", {data : "message"});
        return false;
    });
...
Po odoslaní udalostí dostanem výpis na serveri
<class 'str'>
message
<class 'list'>
[1, 2, 3]
<class 'dict'>
{'data': 'message'}
Handler taktiež môže mať viacero argumentov
@socketio.on("sum")
def handle_sum(arg1, arg2):
    print(arg1 + arg2)
Upravíme javascriptovú časť a zavoléme event s viacerými argumentami
...
    $("form#emit_event").submit(function(event) {
        socket.emit("sum", 23, 47);
        return false;
    });
...
Namespace patrí medzi ďalšie funkcie, ktoré mám knižnica SocketIO ponúka. Každý event si môžeme rozdeliť podľa namespaceov. To nám dáva ďalšie možnosti organizácie eventov.
@socketio.on("sum", namespace="/math")
def handle_sum(arg1, arg2):
    print(arg1 + arg2)
Avšak pozor! Na strane klienta sa musíme teraz pripojiť na inú url 
$(document).ready(function() {
    var namespace = "/math";
    var url = location.protocol + "//" + document.domain + ":" + location.port;
    var socket = io.connect(url + namespace);
    $("form#emit_event").submit(function(event) {
        socket.emit("sum", 23, 47);
        return false;
    });
});
Ďalšia vychytávka je to, že každý event, ktorý pošleme, vie zavolať callback potom, čo sa vykonal. Napríklad z javascriptu pošlem nejaké dáta na server a server mi ešte dodatočne potvrdí, že dáta boli spracované. Aha takto
...
    $("form#emit_event").submit(function(event) {
        var ack = function(arg){console.log(arg)};
        socket.emit("sum", 23, 47, ack);
        return false;
    });
...
Ak chcem, aby sa callback zavolal, musím v Pythone vrátiť nejakú hodnotu z vykonaného handlera => return True 
@socketio.on("sum", namespace="/math")
def handle_sum(arg1, arg2):
    print(arg1 + arg2)
    return True
Musím si otvoriť v prehliadači konzolu (ja používam chrome) a keď stlačím tlačítko, dostanem výpis na konzolu

Posielanie správ

Posielať eventy sme už posielali, ale iba z javascriptu. V Pythone to vyzerá veľmi podobne. Používame 2 funkcie send a emit medzi ktorými je zásadný rozdiel.
Najprv musíme importovať z knižnice flask-socketio 
from flask_socketio import send
from flask_socketio import emit
upravíme funkciu na sčítavanie
@socketio.on("sum", namespace="/math")
def handle_sum(arg1, arg2):
    value = arg1 + arg2
    print("{} + {} = {}".format(arg1, arg2, value))
    send(value)
a pridáme handler v javascripte aby sme mohli tento event zachytiť.
...
    $("form#emit_event").submit(function(event) {
        socket.emit("sum", 23, 47);
        return false;
    });
    socket.on("message", function(data){
        console.log("received message: " + data)
    });
...
Všimni si, že teraz som použil handler, ktorý spracováva event s názvom message. Nie je to náhoda. Ide totiž o to, že funkcia send posiela tzv. unnamed event. Tieto eventy sa vždy posielajú na handler, ktorý spracúva message.

Narozdiel od funkcie send, funkcia emit posiela už konkrétny event a musíš mu dať názov. Skúsme teda pozmeniť náš príklad
@socketio.on("sum", namespace="/math")
def handle_sum(arg1, arg2):
    value = arg1 + arg2
    print("{} + {} = {}".format(arg1, arg2, value))
    emit("result", value)...
    socket.on("result", function(data){
        console.log("sum is: " + data)
    });
...

Broadcasting

Veľmi užitočná funkcia je broadcastovanie, čo už z názvu vyplýva, že eventy sa budú vysielať na všetkých pripojených klientov. Dajme tomu, že zmeníme funciu emit na broadcastovanie
@socketio.on("sum", namespace="/math")
def handle_sum(arg1, arg2):
    value = arg1 + arg2
    print("{} + {} = {}".format(arg1, arg2, value))
    emit("result", value, broadcast=False)
Teraz, keď si otvoríš 2 prehliadače a v jednom stlačíš button, výsledok súčtu sa ukáže vo všetkých prehliadačoch

note: callbacky sa pri broadcastovaní nebudú vykonávať

Záver

Websockety majú mnoho využití. Tento článok bol len úvod a prehľad niektorých základných funkcií. V budúcom blogu spravíme malú aplikáciu postavenú na websocketoch.
Máš nejaké otázky k článku? Napíš ju do komentára.
Online kurzy
Miroslav Beka

Ahoj, volám sa Miro a som Pythonista. Programovať som začal na strednej. Vtedy frčal ešte turbo pascal. Potom prišiel matfyz, kadejaké zveriny ako Haskell, no najviac sa mi zapáčil Python.

Od vtedy v Pythone robím všetko. Okrem vlastných vecí čo si programujem pre radosť, som pracoval v ESETe ako automatizér testovania. Samozrejme, všetko v Pythone. Potom som skočil do inej firmy, tam taktiež Python na automatické testovanie aj DevOps. Viacej krát som účinkoval ako speaker na PyCon.sk, kde som odovzdával svoje skúsenosti.

Medzi moje obľúbené oblasti teda parí DevOps, Automatizovanie testovania a web development (hlavne backend).

Okrem programovania sa venujem hlavne hudbe 🤘

Mohlo by ťa zaujímať

7 dôvodov, prečo sa ľudia na vašom webe neregistrujú
Tipy a triky
06.06.2018
Skillmea

7 dôvodov, prečo sa ľudia na vašom webe neregistrujú

Weby sú o biznise. A teraz nemám na mysli vývojárske firmy a mladé dynamické “desing studios”. Hovorím o biznise ako takom - o činnosti, pri ktorej sa vymieňajú hodnoty (ako peniaze a tovar) k vzájomnej spokojnosti oboch strán. Vy máte super obsah, návštevníci vašich stránok zase svoje kontaktné údaje. Tak si podáte ruky a dohodnete obchod. Moje články za tvoj e-mail. Jednoduché, nie? Nie. Registračný proces je vcelku zložitá záležitosť a nie vždy funguje tak, ako by sme si predstavovali. Web môže mať veľa návštevníkov, no len veľmi málo sa aj zaregistruje. Prečo? Nuž, keď sme web vymýšľali, mohli sme nevedomky urobiť pár chýb. Tak po prvé… 1. Sme v tom, že registračný proces rovná sa registračný formulár Samozrejme, že je dôležité mať pekný a použiteľný formulár. Názvy nad inputmi pre vertikálne skenovanie, absencia CAPTCHA pre duševný kľud, poznáme. Ale registrácia nezačína vypĺňaním políčok. Ak sme návštevníka dostali až sem, máme už vlastne spolovice vyhraté - registračný proces formulárom nezačína, ale končí. Ďalšou chybou teda môže byť, že… 2. Zabúdame na to, že registračný proces rovná sa motivácia “Ahoj, sme Triad a robíme efektívny digitálny marketing tak, aby to bavilo nás aj našich klientov”. Nejako takto by mohla vyzerať vaša value proposition (nechce sa mi hľadať slovenský preklad), ak by ste boli Triad. Lenže nie ste, tak si vymyslite vlastnú. Pamätajte, že návštevníci stránok sú sebci a zaujíma ich len to, čo im prinesiete. Kašlú na vašu misiu, víziu a počet šálok kávy vypitých od začiatku roku. Prečo by s vami mali robiť biznis, keď im nedáte jasne najavo, akú hodnotu im prinášate? Prečo by sa mali registrovať práve u vás? Povedzte im to. Jednoducho, zrozumiteľne, hlavne nepreháňajte. S tým súvisí ďalší bod. 3. Neosobné a nudné webové copy Ako hovorí Adam Javůrek, vo webovom copy sú sväté 3 slová: vy, váš a zdarma. Schválne, skúste použiť všetky. Buďte priateľskí, s užívateľmi sa rozprávajte. Gombík “Registrujte sa” je prívetivejší ako “Registrovať”, alebo “Registrácia”. Vyznačte dôležité časti, text štruktúrujte. Oh, a skráťte ho. Na polovicu. A potom ešte raz. To, čo je na vás super musíte vedieť povedať počas krátkej cesty výťahom. Je váš produkt alebo obsah zdarma? Povedzte to. A ešte raz - nie ste najlepší, najkrajší a neviete všetko. Svojim návštevníkom dajte jasný a zrozumiteľný dôvod, prečo sa u vás majú registrovať. Bez preháňania. Všetky kecy na svete však nenahradia osobnú skúsenosť - občas na to pozabudneme a potom vzniká… 4. Obsah skrytý pod registračnou hradbou To je tak. Kliknem na nadpis článku alebo odkaz v zmysle “zistiť viac” (moje obľúbené, BTW, keď nejdem ďalej čítať, ale “zisťovať”). Vyskočí na mňa modálne okno s formulárom a vrieska po mne čosi o registrácii. Skúsim ďalší odkaz, situácia sa opakuje. Odchádzam.  Povedzme, že zháňate cukríky a narazíte na dvoch predavačov. Benďo a Jožo. Benďo bude svoje cukríky vynášať do neba a opisovať ich úžasnú chuť. Jožo otvorí balíček a rovno vás ponúkne. Od koho si cukríky kúpite? Jožova prefíkaná obchodná taktika stojí na princípe reciprocity - ak dáš najprv niečo ty mne, ja budem viac ochotný dať niečo tebe. Preto ak máte super obsah, neskrývajte ho pred návštevníkmi. Ukážte im ho. S tým, že keď ho budú chcieť vidieť celý, nech sa zaregistrujú. Svoj e-mail vám poskytnú veľmi radi, ak budú vedieť, do čoho idú. Apropo, do čoho idú… 5. Príliš veľký záväzok Registrácia na webe je veľké rozhodnutie. Nie, vážne. Sú to cudzie stránky, neviem, kto ich vlastní. Komu dávam svoj e-mail? Na čo všetko ho použije? Čaká ma spambox plný super piluliek a členov nigérijskej kráľovskej rodiny? A načo chcú moje telefónne číslo? PSČ? Zbláznili sa? Tak. Buďte transparentní. Ľudia nemajú radi záväzky, ukážte im teda, že sa nemajú čoho báť. Budete im posielať newsletter? Tak im ho ukážte. Ako vyzerá, čo obsahuje a hlavne - ako často sa naňho môžu tešiť. Môžu si účet kedykoľvek zrušiť? Povedzte im to. Pridajte aj vetu o tom, že informácie neposkytnete tretej strane (a skúste to aj dodržať). A uistite ich, že to celé nezaberie viac ako minútu ich času. Ešte jedna vec. Veľa webov prichádza o obrovský zdroj dôvery v očiach ich potencionálnych užívateľov - robia jednu zásadnú chybu… 6. Skrývanie ostatných užívateľov Máte super web plný super obsahu, kde chodí veľa super ľudí? Ukážte ich. Čo všetko tam robia? Jožo práve číta článok o červených pandách? Benďo v špeciálnej aplikácii zistil, kde v jeho okolí sa pandy dajú skvelo pozorovať? Prečo sa nepochváliť? Možno tam dokonca nájdem nejakých kamošov z Facebooku. A prečo by som sa neregistroval, keď tam už sú moji známi, ktorí to preverili za mňa? Volá sa to social proof a viac o ňom zistíte v Googli. Nejaké knihy o tom zoženiete aj na Amazone. A vôbec, keď už o nich hovorím. Títo veľkí hráči míňajú milióny na UX testovanie, musia mať super premakanú registráciu. Spravíme to ako oni. Nemôže to dopadnúť zle. Alebo hej? 7. Opakovanie po ostatných Ak sa nevoláte Bezos (čo určite nie, lebo čítate článok v slovenčine), zapíšte si za uši: nie ste Amazon. Ani Google, ani Alza ani lokálny opravár plynových bojlerov. Vy ste vy. Pri navrhovaní registračného procesu treba vždy vychádzať z vlastnej situácie a vlastných skúseností. Internetoví giganti majú určite veľmi dobre zvládnutý registračný proces, no nikto z nás nevidí do ich cieľov, štatistík a stratégie. To čo funguje pre nich nemusí fungovať pre vás. Na druhej strane, inšpirovať sa niekde treba, takže…  Trochu inšpirácie Tu je niekoľko známych webových produktov, ktoré majú podľa mňa vynikajúco zvládnutý registračný proces. Čo majú spoločné, je predovšetkým jednoduchosť - jasne komunikujú, ako mi pomôžu (či už pomocou textu alebo obrázkov) a okamžite mi ponúknu možnosť ich bezbolestne začať používať. • Intercom • Basecamp • Dropbox Autorom blogu je Roman Pittner, lektor online kurzu Dizajn pre obrazovky. Ak máš k blogu otázky, neváhaj ich napísať do komentárov.
Ako vie programátor samouk dobehnúť tých, čo študovali na univerzite
Tipy a triky
03.04.2018
Martin Lipták

Ako vie programátor samouk dobehnúť tých, čo študovali na univerzite

Čo sa učia na univerzitáchSi programátor samouk a rozmýšľaš, ako to vyzerá na univerzite? Už si videl všetky online kurzy, máš za sebou 10 vlastných projektov a začínaš v novej práci ako Web developer. Ako dobehnúť ľudí, ktorí 5 rokov študovali informatiku? Dá sa to vôbec?  Pred 3 rokmi som skončil FIIT (Fakulta informatiky a informačných technológií) na STU v Bratislave a tiež som rozmýšľal, čo všetko mi škola dala. Je toho veľa a som veľmi rád, že som si vybral takú cestu. Na druhej strane, keby som túto možnosť nemal, väčšinu vecí by som sa naučil aj inde. Čo boli pre mňa tie najdôležitejšie veci? Asi už tušíš, že je to celé veľmi subjektívne a určite neber tento článok ako univerzálny návod. Študentský životBýval som na intrákoch v Mlynskej doline a jeden semester som strávil na programe Erazmus v Španielsku. Boli to kamarátstva a zážitky, na ktoré sa dá spomínať celý život. Pre samoukov: Ak si študoval na akejkoľvek vysokej škole, vieš o čom hovorím. Inšpiratívni ľudiaSpoznal som veľa spolužiakov a učiteľov, ktorí ma vo veľa veciach posunuli ďalej. S mnohými som doteraz v kontakte a môžem sa na nich spoľahnúť, keby som potreboval pomoc.  Pre samoukov: Skvelých ľudí nájdeš aj v pracovných kolektívoch. Obklop sa takými, ktorí sú lepší ako ty sám.  Na škole sa organizovalo veľké množstvo podujatí a učitelia nás motivovali chodiť na stretnutia programátorov mimo školy, kde som spoznal veľa ďalších ľudí. Pre samoukov: Hľadaj si kamarátov na rôznych udalostiach pre programátorov, ktorých je viac než dosť v každom väčšom meste (napríklad taká Rubyslava alebo Reactive meetups a veľa ďalších). SamostatnosťOd intrákov a štúdia v zahraničí, až po prácu na zadaniach, projektoch a záverečných prácach. Aspoň na FIIT to bolo tak, že ťahať to musel sám študent a učiteľ mu len pomáhal alebo niekedy aj nepomáhal. Zasekol si sa pri zadaní a termín je zajtra? Použi Google, alebo sa poraď so spolužiakmi, ale vyrieš to. Ak tvoje zadanie nebude do 00:00 CEST v odovzdávacom systéme, nikoho nebudú zaujímať tvoje výhovorky a predmet si zopakuješ ďalší rok. Ak sa ti nazbiera takýchto predmetov viac, letíš zo školy. Pre samoukov: Tak ako si spravil tých 10 vlastných projektov, aj v práci budú očakávať, že sa vecí chytíš a dotiahneš ich samostatne do konca. To ale neznamená, že sa nemáš pýtať (najskôrskús Google) a požiadať o pomoc, keď ju potrebuješ. [Image] Práca v tímeNa mnohých školských projektoch som nepracoval sám. Na tímovom projekte sme boli až 7 a museli sme sa vysporiadať s odlišnými názormi a dokonca cieľmi v projekte.  Pre samoukov: Máš za sebou tých 10 projektov, pri ktorých si sa naučil samostatnosti. V práci budeš obklopený ľuďmi a musíte spolu čo najlepšie vychádzať. Volá sa to soft skills a dá sa to natrénovať.[Image] VedomostiNa čo všetko si spomeniem 3 roky po skončení školy? O čom boli všetky tie predmety? • Ako funguje počítačový hardvér a ako sa z jednotiek a núl stanú programy - logické obvody a počítačové architektúry. • Ako funguje operačný systém - ovládače zariadení, IO, systémové volania, procesy, vlákna (threads), synchronizácia, správa unixových systémov a shell skripty. • Ako funguje Internet a čo je HTTPS, DNS, POP3, IP a Ethernet - 7 vrstiev počítačových sietí a ako spolu súvisia všetky tieto protokoly. • V čom sa líšia paradigmy programovania - procedurálne programovanie v C, objektovo-orientované v Jave, funkcionálne v Lispe a logické v Prologu. Pozri môj prvý projekt v C, ktorý som nahral do školského systému na automatické testovanie :) • Čo znamená zápis O(n) a ako určiť zložitosť algoritmov? Ako môže efektívny algoritmus vypočítať výsledok za 1 milisekundu a neefektívny by to počítal týždne? Vyvážené binárne stromy, hashing, grafy a iné dátové štruktúry. • Čo je to Turingov stroj? Prečo sú regulárne výrazy regulárne? Čo je abstraktný syntaktický strom? Základná teória informatiky, na ktorej stoja všetky programovacie jazyky. • Je umelá inteligencia naozaj inteligentná? Hrubá sila a heuristiky, ktoré riešia zložité problémy, neurónové siete, genetické algoritmy a odvodzovacie stroje. • Aké sú výzvy paralelného programovania? Klasické problémy synchronizácie, vlákna, mutexy a semafory. • Čo je to databáza? Návrh dátových modelov, písanie dopytov (queries), optimalizácia indexmi a kedy použiť NoSQL. • Úvod do analýzy dát (data science). Lineárna regresia, neurónové siete, support vector machines, clustering a časové rady. • Ako manažovať softvérové projekty? Vodopád alebo agilné metodológie, dôležitosť testovania a dokumentácie, návrh požívateľských rozhraní, kvalita kódu a návrhové vzory. • Ako robiť výskum? Návrh hypotéz, ich vyhodnocovanie experimentmi, meranie dát, písanie a zverejňovanie výskumných článkov. • Zopár predmetov o ekonómii, práve a psychológii bolo príjemným oddychom od technických vecí. • Webový vývoj v Ruby on Rails. Toto je to, čomu sa teraz venujem v práci. Pre samoukov: Vyzerá to ako veľmi dlhý zoznam, ale väčšinu z týchto vecí sa vieš naučiť v praxi. Sú však veci, ku ktorým sa nedostaneš. Ak sa od začiatku zameriavaš na webový vývoj v PHP, asi sa nebudeš do hĺbky zaoberať hardvérom, prekladačmi (compilers) a operačnými systémami. A väčšina ľudí sa asi nebude zaoberať výskumom.[Image] Takže ako dobehnúť tých, ktorí študovali FIIT?• Obklop sa ľuďmi, od ktorých sa môžeš veľa naučiť. Nájdeš ich v práci a na stretnutiach programátorov. • Nečakaj, že ti vždy povedia ako máš veci robiť. Samostatnosť je ale aj vedieť požiadať o pomoc, keď ju potrebuješ. • Aj keď to tak na prvý pohľad nevyzerá, programovanie je viac o ľuďoch ako o počítačoch. Pracuj na svojich soft skills a komunikácii v tíme. • Snaž sa porozumieť veciam do hĺbky. Ako fungujú regulárne výrazy? Prečo potrebuje databáza indexy? Aký je rozdiel medzi http:// a https://? V čom sú výhody SCRUM-u? • Uč sa veci mimo tvojej špecializácie. Vyvíjaš weby? Skús spraviť natívnu mobilnú aplikáciu. Čo tak si cez víkend naprogramovať ovládač do operačného systému alebo kompilátor? Máš otázky k tomuto blogu? Neváhaj ich napísať do komentárov.
Ako naprogramovať hru Čierny Peter v Jave
Tipy a triky
26.10.2017
Skillmea

Ako naprogramovať hru Čierny Peter v Jave

Programovanie hry Čierny Peter v JaveV tomto tutoriáli si spolu naprogramujeme kartovú hru Čierny Peter. Použijeme programovací jazyk Java a zameriame sa na to, aby sme použili OOP prístup, teda objektovo-orientované programovanie. Pravidlá hryNajskôr si musíme zanalyzovať danú hru. To spravíme tak, že si povieme a určíme pravidlá. V hre je 33 kariet. Jedna karta nemá pár, ostatné ho majú. Hru môže hrať 3 až 6 hráčov. Všetky karty sa rozdajú medzi hráčov. Automaticky si hráči vytriedia z ruky karty, ktoré majú páry. S ostatnými sa začína hra. Ten, čo má najviac kariet, nechá ťahať hráča po svojej pravici. Ak ten hráč získal pár, tak ho vyloží a ďalší hráč od neho ťahá kartu. Ak hráč prišiel o všetky karty, už viac nehrá. Komu ostane posledná karta, ten prehral hru. Analýza hry – vytváranie objektovTeraz je čas pripraviť si popis našich tried, rozhraní a podobne. V skratke, uvažujeme nad pravidlami, okolnosťami a členmi danej hry a chceme ich pretvoriť na objekty.  Čím všeobecnejšie napíšeme naše objekty, tým lepšie pre ich znovupoužiteľnosť. Ak by sme chceli niekedy naprogramovať karty žolíkové, sedmové alebo hocijaké iné, tak si nechajme túto možnosť. Teda napríklad vytváranie inštancií kariet nedávajme do triedy balíku, ale inde.  Postup: 1. vytvorím kartu  2. vytvorím balík kariet  3. vytvorím hráča  4. interakciu s používateľom  5. správu hry  6. logiku hry Čierny Peter  KartaKaždá hracia všeobecná karta má nejaké špecifikum. Je to kráľ srdcový, kráľ pikový a podobne. V našom prípade máme páry a každá karta v páre je iná, spoločné majú to, že sú pár. Ako napríklad v žolíkových kartách máme 4 kráľov. Každý je iný, ale majú spoločné, že sú to králi.  package sk.jaro.CiernyPeter; public class Karta { private int cisloKarty; //každá karta ma iné číslo private int cisloParu; //každý prá má iné číslo, len dve karty majú to isté číslo páru public Karta(int cisloKarty, int cisloParu) { this.cisloKarty = cisloKarty; this.cisloParu = cisloParu; } public int getCisloKarty() { return cisloKarty; } public int getCisloParu() { return cisloParu; } } Balík karietĎalej budeme potrebovať tieto karty uložiť do balíku. Každá hra má niekoľko kariet, ktoré tvoria balík. Takže náš balík bude obsahovať zoznam kariet. Čo sa dá robiť s balíkom? Napríklad miešať karty, alebo z balíku môžeme vybrať kartu. Keď vyberám karty alebo miešam karty, tak tam musia nejaké byť. Lebo ak vyberiem postupne všetky karty z balíku, tak nakoniec budem mať balík prázdny. Skúste miešať prázdny balík kariet :) Preto si vytvorím aj pomocnú metódu, ktorá zistí, či je balík prázdny alebo nie. package sk.jaro.CiernyPeter; import java.util.Collections; import java.util.List; public class BalikKariet { private List<Karta> karty; //implementacia listu pre zachovanie poradia public BalikKariet(List<Karta> karty) { this.karty = karty; } public List<Karta> getKarty() { return karty; } public void zamiesajKarty(){ if(!jeBalikPrazdny()) Collections.shuffle(karty); } private boolean jeBalikPrazdny(){ return karty == null || karty.isEmpty(); } public Karta getKartu(){ Karta karta = null; if(!jeBalikPrazdny()) { karta = karty.get(0); //vytiahnem prvú kartu karty.remove(karta); //kartu odstránim z balíku } return karta; } }HráčDo každej hry potrebujem hráča, teda niekoho kto bude danú hru hrať. Rozhodol som sa, že hráčovi dám meno a karty v ruke. Keď vytváram nového hráča pomocou new, tak sa zavolá konštruktor danej triedy a tam si všimni, že som mu do ruky nedal nič, teda tam má prázdno. To preto, lebo ešte nedostal nijakú kartu pri rozdávaní, ale musí mať nejaké úložisko kde mu ich dám :) Je tam ešte metóda, ktorá má na starosti odstrániť z ruky hráča všetky páry. Kto by si to chcel nejako zovšeobecniť, tak môže. Teda do objektu Hrac, by dal len metódu na odstránenie jednej karty, alebo zoznamu kariet. A ktoré karty to budú to nechá na iný objekt, ktorý spravuje pravidlá hry Čierny Peter.  package sk.jaro.CiernyPeter; import java.util.ArrayList; import java.util.List; public class Hrac { private String meno; private List<Karta> kartyVRuke; public Hrac(String meno) { this.meno = meno; this.kartyVRuke = new ArrayList<>(); } public String getMeno() { return meno; } public List<Karta> getKartyVRuke() { return kartyVRuke; } public void odstranParyZRuky() { ArrayList<Karta> akeKartyOdstraniZRuky = new ArrayList<>(); for(Karta karta : kartyVRuke){ try { for (Karta k : kartyVRuke) { if (karta.getCisloParu() == k.getCisloParu() && karta.getCisloKarty() != k.getCisloKarty()) { akeKartyOdstraniZRuky.add(karta); akeKartyOdstraniZRuky.add(k); break; } } }catch (Exception e){ e.printStackTrace(); } } kartyVRuke.removeAll(akeKartyOdstraniZRuky); } }Ovládanie hryAkú chceš spraviť aplikáciu? Ako chceš komunikovať s používateľom? Cez grafické rozhranie? Cez konzolu, alebo inak? Teraz budeme robiť konzolovú interakciu, ale ak by si chcel robiť v budúcnosti grafické rozhranie, tak je vynikajúca idea spraviť interface, teda rozhranie, kde popíšem metódy aké chcem používať na interakciu s používateľom. Potom keď budeš robiť grafické rozhranie, tak si len zaimplementuješ toto nové rozhranie a niekde v kóde hry povieš, že teraz používať túto implemntáciu, a nemusíš prepisovať aj celú hru, lebo metódy sú tam rovnaké, len z iného zdroja.  Čo potrebujeme vypísať používateľovi, alebo čo od neho chcem získať? Počet hráčov, ich mená, akú kartu chceme hráčovi zobrať a chceme vypísať koniec hry. Ak chceš niečo viac, tak si to kľudne dorob.  package sk.jaro.CiernyPeter.rozhrania; import sk.jaro.CiernyPeter.Hra; import sk.jaro.CiernyPeter.Hrac; public interface IOvladanieHry { int vyberPocetHracov(); Hrac getMenoHraca(int i); int zoberKartu(Hrac hrac1, Hrac hrac2); void vypisKtoPrehral(Hra hra); }Teraz si musíme zaimplementovať toto rozhranie. Teraz máme len predpis metód ale nie ich vnútro. Budeme používať konzolu, ktorú budeme čítať pomocou scanneru a na konci hry si uzavrieme scanner. Každá metóda je jednoduchá, vypíšem na konzolu čo chcem a potom nechám používateľa, aby mi to napísal.  Všimni si, keď berieš nextInt(), tak sa to pokúsi zobrať číslo. Ak nájde niečo iné je to chyba a tú ošetríme. Kľudne si dorob viac ošetrení, podmienok a výpisov. Potom ale musíš zobrať aj zvyšok. Lebo čo spravil používateľ? Zadal číslo a stlačil enter. Ty si zobral len to číslo, ale nie aj enter. Preto tam máme ešte nextLine – to nám zoberie zvyšok riadku aj s enterom.  Čierny Peter bude hráč, ktorý ostal posledný v hre.  package sk.jaro.CiernyPeter.gui; import sk.jaro.CiernyPeter.Hra; import sk.jaro.CiernyPeter.Hrac; import sk.jaro.CiernyPeter.rozhrania.IOvladanieHry; import java.util.Scanner; public class OvladanieHry implements IOvladanieHry { Scanner scanner = new Scanner(System.in); @Override public int vyberPocetHracov() { int pocetHracov = 0; System.out.println("Zadaj počet hráčov (3 až 6):"); try { pocetHracov = scanner.nextInt(); scanner.nextLine(); } catch (Exception ex) { System.out.println("Nepodarilo sa načítať počet hráčov. Zadal si správne číslo?"); pocetHracov = vyberPocetHracov(); } return pocetHracov; } @Override public Hrac getMenoHraca(int i) { Hrac hrac = null; System.out.println(String.format("Zadaj meno pre hráča %d :", i)); String meno = scanner.next(); scanner.nextLine(); if (meno.equals("") || meno.equals(" ")) { System.out.println(String.format("Prosím znovu zadajte meno pre hráča %d :", i)); hrac = getMenoHraca(i); } else { hrac = new Hrac(meno); } return hrac; } @Override public int zoberKartu(Hrac hrac1, Hrac hrac2) { int zoberKartuCislo = 0; System.out.print(hrac1.getMeno() + " ,ktorú kartu cheš zobrať hračovi "+hrac2.getMeno()+"?: "); for(int i = 0; i < hrac2.getKartyVRuke().size(); i++){ System.out.print(i+", "); } try { zoberKartuCislo = scanner.nextInt(); scanner.nextLine(); } catch (Exception ex) { System.out.println("Nepodarilo sa získať akú kartu chceš zobrať. Zadal si správne číslo?"); zoberKartuCislo = zoberKartu(hrac1,hrac2); } return zoberKartuCislo; } @Override public void vypisKtoPrehral(Hra hra) { System.out.println("Čierny Peter je hráč "+hra.getHraci().get(0).getMeno()); scanner.close(); } }HraKaždá hra má niekoľko hráčov, má balík kariet s ktorými sa hrá a má aj ovládanie. Toto si zadefinujeme.  public class Hra{ private BalikKariet balikKariet; private int pocetHracov; private List<Hrac> hraci; private OvladanieHry ovladanieHry;V konštruktore tejto Hry si nastavíme to, čo vieme:  public Hra() { this.ovladanieHry = new OvladanieHry(); this.pocetHracov = ovladanieHry.vyberPocetHracov(); this.hraci = vytvorHracov(); }Nestavili sme balík kariet, pretože, ten je špecifický pre každý typ hry iný. V našom prípade sú to karty pre hru Čierny Peter. Tak tie si vytvorím neskôr.  V kuse kódu vyššie sme si vytvorili inštanciu ovládania hry a hneď sme ju aj použili pri výbere počtu hráčov. Metóda výber hráčov je jednoduchá, používateľa aplikácie sa pýtam ako sa volajú a rovno ich vytvorím a dám do zoznamu.  public List<Hrac> vytvorHracov() { ArrayList<Hrac> hraci = new ArrayList<>(); for(int i = 0; i < pocetHracov; i++){ Hrac hrac = ovladanieHry.getMenoHraca(i+1); hraci.add(hrac); } return hraci; }Logiku hry spustím a teda začnem ju hrať keď zavolám metódu zacniHrat.  public void zacniHru() { HraCiernyPeter ciernyPeter = new HraCiernyPeter(); //vseobecna logika ku kazdej hre balikKariet = vytvorBalik(ciernyPeter.vytvorKarty()); balikKariet.zamiesajKarty(); //rozdaj karty z baliku ciernyPeter.rozdajKarty(this); // pre hru urcim prveho hraca // v ciernom petrovi je to hrac s najviac kartami a ten zacina tahat Hrac prvyHrac = ciernyPeter.getHracaSNajviacKartami(getHraci()); //vsobecne na zaklade prveho hraca zistim jeho poradie v zozname hracov v hre int prvyHracIndex = getHraci().indexOf(prvyHrac); ciernyPeter.zlozHracomParyZRuky(this); ciernyPeter.odstranHracovZHry(this); if(!ciernyPeter.jeKoniecHry(this)){ //idu do kruhu az kym hraju aspon dvaja hraci ciernyPeter.kolobehHry(this,prvyHracIndex); } }Tu si vytvorím inštanciu triedy HraCiernyPeter, ktorá má na starosti logiku, ktorá je špecifická práve pre tento typ hry. Tú si vytvoríme neskôr.  Na tomto mieste si vytvorím aj balík kariet pomocou kariet, ktoré sa vytvárajú v triede HraCiernyPeter. Keďže som zvolil názvy metód také, aby sa ľahko chápali, tak tušíme čo dané metódy robia. Keď vytvorím balík a idem hrať, tak karty pomiešam, potom ich rozdám hráčom.  Musím si určiť, ktorý hráč začína ako prvý. V čiernom petrovi je to ten, čo má najviac kariet.  Ako sme si povedali na začiatku, tak keď majú hráči rozdané karty, tak si zložia všetky páry a tým sa zbavia nejakých kariet. Skontrolujem či azda niekto nemal všetko páry na ruke a tým pádom skončil v hre. Spýtam sa, či je koniec hry – či ostal len jeden hráč, ktorý má čierneho petra – lebo táto karta nemá pár. Ak nie, tak začnem kolobeh hry.  V tejto triede mám aj iné pomocné triedy. Skús si ich prejsť sám.  package sk.jaro.CiernyPeter; import sk.jaro.CiernyPeter.gui.OvladanieHry; import java.util.ArrayList; import java.util.List; public class Hra{ private BalikKariet balikKariet; private int pocetHracov; private List<Hrac> hraci; private OvladanieHry ovladanieHry; public Hra() { this.ovladanieHry = new OvladanieHry(); this.pocetHracov = ovladanieHry.vyberPocetHracov(); this.hraci = vytvorHracov(); } public BalikKariet getBalikKariet() { return balikKariet; } public List<Hrac> getHraci() { return hraci; } public OvladanieHry getOvladanieHry() { return ovladanieHry; } public List<Hrac> vytvorHracov() { ArrayList<Hrac> hraci = new ArrayList<>(); for(int i = 0; i < pocetHracov; i++){ Hrac hrac = ovladanieHry.getMenoHraca(i+1); hraci.add(hrac); } return hraci; } public BalikKariet vytvorBalik(List<Karta> karty) { return new BalikKariet(karty); } public void odstranHracaZHry(Hrac hrac) { //ak ma prazdnu ruku odstranim ho if(hrac.getKartyVRuke().isEmpty()){ getHraci().remove(hrac); } } public void ukonciHru() { ovladanieHry.vypisKtoPrehral(this); } public void zacniHru() { HraCiernyPeter ciernyPeter = new HraCiernyPeter(); //vseobecna logika ku kazdej hre balikKariet = vytvorBalik(ciernyPeter.vytvorKarty()); balikKariet.zamiesajKarty(); //rozdaj karty z baliku ciernyPeter.rozdajKarty(this); // pre hru urcim prveho hraca // v ciernom petrovi je to hrac s najviac kartami a ten zacina tahat Hrac prvyHrac = ciernyPeter.getHracaSNajviacKartami(getHraci()); //vsobecne na zaklade prveho hraca zistim jeho poradie v zozname hracov v hre int prvyHracIndex = getHraci().indexOf(prvyHrac); ciernyPeter.zlozHracomParyZRuky(this); ciernyPeter.odstranHracovZHry(this); if(!ciernyPeter.jeKoniecHry(this)){ //idu do kruhu az kym hraju aspon dvaja hraci ciernyPeter.kolobehHry(this,prvyHracIndex); } } }Logika hry Čierny PeterV tejto časti si vytvoríme karty špecifické pre túto hru. Teda 16 párov a jedného čierneho petra.  public List<Karta> vytvorKarty() { ArrayList<Karta> karty = new ArrayList<>(); int j = 1; for(int i = 0; i < 16; i++, j=j+2){ karty.add(new Karta(j, i)); karty.add(new Karta(j+1, i)); } karty.add(new Karta(33,-1)); //Čierny Peter return karty; }Keď rozdávam karty, tak ich rozdávam po jednej. Táto metóda by mohla byť aj v triede Hra, ale teoreticky pre iné typy hier by sa karty rozdávali inak. Tu rozdávam všetky karty.  Z balíku kariet zoberiem prvú kartu, z balíka ju odstránim a dám ju hráčovi do ruky. Tu je taký fígeľ, že idem cez všetky karty a robím modulo nad poradím karty s počtom hráčov, to mi zaručí, že budem dookola prechádzať hráčov až kým neskončí balík.  public void rozdajKarty(Hra hra) { BalikKariet balikKariet = hra.getBalikKariet(); List<Hrac> hraci = hra.getHraci(); int pocetKariet = balikKariet.getKarty().size(); for(int i = 0; i<pocetKariet;i++){ Hrac hrac = hraci.get(i%hraci.size()); hrac.getKartyVRuke().add(balikKariet.getKartu()); } }Keď sa chystám odstrániť hráčov z hry (keď nemajú už žiadne karty na ruke), tak ich nemôžem odstrániť počas toho ako cez nich prechádzam (iterujem). Preto si ich dávam do pomocného zoznamu a až po iterácii ich odstránim.  public void odstranHracovZHry(Hra hra) { //nemôžem mazať hraca z kolekcie ak cez nu prechadzam, preto si vytvorim novy zoznam a odstranim potom ArrayList<Hrac> hraciNaOdstranenie = new ArrayList<>(); for(Hrac hrac : hra.getHraci()){ //skontrolujem ci uz niekto neskoncil, teda ma prazdnu ruku //ak ano odstranim ho z hry if(hrac.getKartyVRuke().isEmpty()){ hraciNaOdstranenie.add(hrac); } } for(Hrac hrac : hraciNaOdstranenie){ hra.odstranHracaZHry(hrac); } }Keď niekomu zoberiem kartu z ruky, tak každému z tých hráčov pomiešam karty. Jednému hráčovi zoberiem kartu z kolekcie kartičiek čo má na ruke a druhému pridám do kolekcie ďalšiu kartu.  public void zoberHracoviKartu(Hrac hrac1, Hrac hrac2, Hra hra) { int poradieZobranejKarty = hra.getOvladanieHry().zoberKartu(hrac1,hrac2); Karta vzataKarta = hrac2.getKartyVRuke().get(poradieZobranejKarty); hrac1.getKartyVRuke().add(vzataKarta); hrac2.getKartyVRuke().remove(vzataKarta); //pomiesam karty v ruke Collections.shuffle(hrac1.getKartyVRuke()); Collections.shuffle(hrac2.getKartyVRuke()); }Samozrejme kolobeh hry ide nasledovne. Hráme dovtedy, kým nám v hre ostanú aspoň dvaja hráči. Začínam u prvého hráča, ktorý zoberie kartu druhému hráčovi. A tu som si natrafil na chybu. Predsa hráč s najväčším počtom kariet neťahá ale malo by sa ťahať jemu teda, ten čo je za ním ťahá od neho. Tak tu si to môžete opraviť, to nechám na vás. Pomôcka: upravte index prvého hráča v triede Hra, ak si pamätáte, tam sme ho určili.  public void kolobehHry(Hra hra, int prvyHracIndex) { while (hra.getHraci().size() > 1) { int pocetHracov = hra.getHraci().size(); Hrac hrac1 = hra.getHraci().get(prvyHracIndex%pocetHracov); Hrac hrac2 = hra.getHraci().get((prvyHracIndex + 1)%pocetHracov); zoberHracoviKartu(hrac1, hrac2,hra); zlozHracomParyZRuky(hra); odstranHracovZHry(hra); if(jeKoniecHry(hra)) { break; } prvyHracIndex++; } }Tu je potom celý kód triedy aj s inými pomocnými metódami.  package sk.jaro.CiernyPeter; import java.util.ArrayList; import java.util.Collections; import java.util.List; public class HraCiernyPeter { public List<Karta> vytvorKarty() { ArrayList<Karta> karty = new ArrayList<>(); int j = 1; for(int i = 0; i < 16; i++, j=j+2){ karty.add(new Karta(j, i)); karty.add(new Karta(j+1, i)); } karty.add(new Karta(33,-1)); //Čierny Peter return karty; } public void rozdajKarty(Hra hra) { BalikKariet balikKariet = hra.getBalikKariet(); List<Hrac> hraci = hra.getHraci(); int pocetKariet = balikKariet.getKarty().size(); for(int i = 0; i<pocetKariet;i++){ Hrac hrac = hraci.get(i%hraci.size()); hrac.getKartyVRuke().add(balikKariet.getKartu()); } } public Hrac getHracaSNajviacKartami(List<Hrac> hraci) { int max = 0; Hrac hracMax = null; for(Hrac hrac : hraci){ int size = hrac.getKartyVRuke().size(); if(max < size){ max = size; hracMax = hrac; } } return hracMax; } public void zlozHracomParyZRuky(Hra hra) { for(Hrac hrac : hra.getHraci()) { hrac.odstranParyZRuky(); } } public void odstranHracovZHry(Hra hra) { //nemôžem mazať hraca z kolekcie ak cez nu prechadzam, preto si vytvorim novy zoznam a odstranim potom ArrayList<Hrac> hraciNaOdstranenie = new ArrayList<>(); for(Hrac hrac : hra.getHraci()){ //skontrolujem ci uz niekto neskoncil, teda ma prazdnu ruku //ak ano odstranim ho z hry if(hrac.getKartyVRuke().isEmpty()){ hraciNaOdstranenie.add(hrac); } } for(Hrac hrac : hraciNaOdstranenie){ hra.odstranHracaZHry(hrac); } } public boolean jeKoniecHry(Hra hra) { if(hra.getHraci().size() < 2){ hra.ukonciHru(); return true; } return false; } public void zoberHracoviKartu(Hrac hrac1, Hrac hrac2, Hra hra) { int poradieZobranejKarty = hra.getOvladanieHry().zoberKartu(hrac1,hrac2); Karta vzataKarta = hrac2.getKartyVRuke().get(poradieZobranejKarty); hrac1.getKartyVRuke().add(vzataKarta); hrac2.getKartyVRuke().remove(vzataKarta); //pomiesam karty v ruke Collections.shuffle(hrac1.getKartyVRuke()); Collections.shuffle(hrac2.getKartyVRuke()); } public void kolobehHry(Hra hra, int prvyHracIndex) { while (hra.getHraci().size() > 1) { int pocetHracov = hra.getHraci().size(); Hrac hrac1 = hra.getHraci().get(prvyHracIndex%pocetHracov); Hrac hrac2 = hra.getHraci().get((prvyHracIndex + 1)%pocetHracov); zoberHracoviKartu(hrac1, hrac2,hra); zlozHracomParyZRuky(hra); odstranHracovZHry(hra); if(jeKoniecHry(hra)) { break; } prvyHracIndex++; } } }[Image]MainNakoniec som si vytvoril triedu s jednou main metódou, ktorá sa nám bude volať pri spustení programu.  public static void main(String[] args) { Hra hra = new Hra(); hra.zacniHru(); } Celý Java program si vieš stiahnuť odtiaľto. TODO - úloha pre tebaDorobte výpis, aké karty boli hráčovi odstránené z ruky, keď zložil páry. Spravte ďalšie podmienky pri zadávaní údajov od používateľa, aby nebral karty, ktoré niekto nemá v ruke a podobne.   Autorom tohto blogu je Jaro Beňo, autor Java online kurzu, ktorý môžeš na Learn2Code študovať zadarmo.

Nezmeškaj info o nových kurzoch a špeciálnych ponukách